Za východným snom aj cez jednonožky a tarzančinu. Hudecová opäť mieri za exotikou

17. 04. 2020 - Juraj Karpiel, SVF

Romana Hudecová v akcii počas šampionátu EuroVolley v Bratislave. FOTO: Jakub Súkup

Výzvy má rada - tak si ich v minulej sezóne dopriala hneď niekoľko. Stabilná členka národného tímu Romana Hudecová zamierila po minuloročnom šampionáte EuroVolley v Bratislave do Albánska, kde si v drese Partizani Tirana ako prvá Slovenka v histórii vyskúšala tamojšiu súťaž a premiérovo si zahrala v Lige majstrov. Následne ešte na jeseň prestúpila 26-ročná smečiarka do Turecka a v 1. lige bojovala o postup medzi elitu s Astorom PVI Ankara.

Účastníčka juniorských ME aj MS, trojnásobná extraligová šampiónka a MVP ročníka 2017/2018 nám porozprávala o uplynulej sezóne, živote v hlavných mestách dvoch moslimských krajín a prezradila, kde bude pôsobiť v ďalšom ročníku.

ROZHOVOR S ROMANOU HUDECOVOU O SEZÓNE V ALBÁNSKU A TURECKU

Máš za sebou prvý legionársky ročník - v dvoch kluboch a dvoch krajinách. Ako hodnotíš nové skúsenosti?

"Prvá sezóna 'vonku' bola rozhodne zaujímavá, vystriedala som dve krajiny, kultúrne odlišné od našej. Sama som nevedela, do čoho idem, v oboch kluboch som však bola milo prekvapená z profesionálneho prístupu. Nemala som nijakú negatívnu skúsenosť, osobne hodnotím sezónu dobre."

V Albánsku si napokon zotrvala len do konca októbra, otvorený kontrakt priniesol prestup do Turecka. Išlo o zamýšľaný krok?

"Nepovedala by som, že to bolo plánované, ale rátala som s takou alternatívou. Boli sme dohodnutí, že by som Tirane mala najmä pomôcť v kvalifikácii Ligy majstrov, čo bola pre mňa veľká výzva a aj preto som si Albánsko vybrala spomedzi ponúk. Partizani napokon vypadol v poslednom predkole s Vasasom Budapešť a mne sa otvorila ďalšia cesta. Zomlelo sa to naozaj zo dňa na deň - agent mi o tom povedal pred odvetou proti Vasasu. Z Turecka som najskôr mala väčší rešpekt než z Albánska, ale porozprávala som sa o tom s rodinou a niektorými hráčkami a išla som do toho."

Po poslednom zápase v drese Tirany - domácej odvete LM proti Vasasu. FOTO: CEV

Po poslednom zápase v drese Tirany - domácej odvete LM proti Vasasu. FOTO: CEV

Tirane sa nepodarilo postúpiť do skupiny Ligy majstrov ani Astoru do play-off v Turecku, ale v oboch kluboch si prakticky počas celej sezóny hrávala. Aspoň z tohto pohľadu môžeš byť spokojná, nie?

"Rozhodne. V Albánsku som hrala stále, boli sme dve legionárky. V Turecku sme mali počas celej sezóny problémy so šírkou kádra a zraneniami, takže som posledné dva zápasy odohrala dokonca ako blokárka a zaspomínala si na svoje volejbalové začiatky a strednú školu (úsmev). Vzadu som útočila cez pipe, vpredu som blokovala a útočila jednonožky aj prvým sledom. Súperi sa na nás nevedeli až tak dobre pripraviť a v niektorých zápasoch sme ešte dokázali prekvapiť."

Vráťme sa ešte k Lige majstrov. Cez bosnianske Brčko ste prešli aj tvojou zásluhou pomerne bez problémov, cez Vasas s Máriou Kostelanskou už nie...

"V Lige majstrov sa mi bodovo darilo, mala som dobré čísla a v oboch súbojoch proti Brčku ma vybrali ako MVP. Zápas v Budapešti nám vôbec nevyšiel, doma sme nezačali zle, ale Vasas mal lepšie poskladané družstvo. Našim hráčkam chýbali skúsenosti na tomto leveli, keďže nehrávali medzinárodné zápasy."

Romana útočí, na bloku aj smečiarka Vasasu Mária Kostelanská. FOTO: CEV

Romana útočí, na bloku aj smečiarka Vasasu Mária Kostelanská. FOTO: CEV

PRVÉMU OTRASU SA VYHLA, DRUHÉMU NIE

Z Albánska si spomína na jediné negatívum, avšak poriadne. "Na vlastnej koži som zažila zemetrasenie. Prvé ma tesne minulo, keďže som bola na sestrinej svadbe, ale druhé na konci septembra už nie. So spoluhráčkou z Turecka sme už išli spať, keď sa zrazu začalo všetko vrátane nábytku triasť. Vyletela som z izby; nevedeli sme, čo robiť. Trvalo to len chvíľu, ale bolo dosť silné. Zbehli sme zo 4. poschodia von, vzali sme si len zopár vecí. Vonku bolo celé mesto. Štyri hodiny - asi do druhej ráno - sme sedeli pred panelákom na lavičke a sledovali internetové správy. Komunikovali sme s klubom; hneď som volala aj domov, že sme v poriadku."

Albánčinu ani turečtinu zrejme neovládaš, ako to bolo s jazykovou bariérou? Fungovala angličtina?

"V Albánsku to bolo v tomto smere biedne. Po anglicky vedelo zopár hráčok, asistent trénera vôbec, s ním som komunikovala 'tarzančinou' - rukami a nohami (úsmev). Hlavný tréner prekladal asistentovi, aby ten vedel, čo ideme robiť. Dorozumievali sme sa, ako sa dalo."

V Albánsku si bola vôbec prvou slovenskou legionárkou v histórii. Ako sa ti tam páčilo?

"Nevedela som, čo od moslimskej krajiny čakať, ale pokiaľ ide o mentalitu, bola som milo prekvapená dobrosrdečnosťou ľudí. Popravde, zamilovala som si to tam. Ich kuchyňa mi rozhodne sadla. Cestou z bytu do haly som si mohla kúpiť raňajky - na každom rohu čerstvé ovocie, lahodné pečivo. V Albánsku som bola prvýkrát v živote, ale, veru, možno bude aj nejaká dovolenka (úsmev). Majú tiež krásne more aj pláže."

Albánske dobroty od výmyslu sveta. FOTO: archív R.H.

Albánske dobroty od výmyslu sveta. FOTO: archív R.H.

LIGOVÉ PRÁZDNINY

Z Albánska ešte jedna zaujímavosť. "Počas sezóny tam majú dvojmesačné voľno - v polovici decembra sa ligová súťaž zastaví a rozbehne sa až v polovici februára. Dva mesiace majú voľno, trochu sa trénuje a občas odohrajú prípravný zápas, ale nič viac. Nepátrala som po tom, takže netuším prečo. Je to ich systém," hovorí.

ZOPÁR FAKTOV

V tureckej 1. lige žien (druhá najvyššia súťaž) účinkuje 24 tímov, ktoré sú rozdelené do dvoch 12-členných skupín (A a B), pričom v každej sa hrá o štyri miestenky do play-off. Astor PVI Ankara obsadil v B-skupine konečné 7. miesto s 25 bodmi a bilanciou 10 víťazstiev - 12 prehier.

Z pohľadu matematiky chýbali Astoru na play-off dve víťazstvá. Čo tímu chýbalo z tvojho pohľadu?

"O postup sme bojovali prakticky do konca. Na čele boli dvaja suveréni, no o ďalšie dve miestenky sa bilo päť či šesť družstiev. Nás predovšetkým trápili spomínané zranenia. Keď som v novembri prišla do klubu, bolo nás už len desať, z toho dve liberá. Zdravotné problémy mali blokárky, neskôr vypadla aj prvá nahrávačka a už to išlo veľmi ťažko."

So spoluhráčkami z Astoru PVI. FOTO: archív R.H.

So spoluhráčkami z Astoru PVI. FOTO: archív R.H.

Zažila si aj v Turecku niečo neobvyklé?

"Hneď pri príchode. S agentom sme spolu leteli cez Istanbul do Ankary, z Istanbulu nám však zabezpečili dva rozdielne lety, môj bol približne o hodinu a pol skôr. Pokojne sme išli na kávu, na raňajky a zrazu som zistila, že mi práve odletelo lietadlo a že sme z Istanbulu nemali letieť spolu. Lietala som po obrovskom letisku, aby som si v priebehu niekoľkých minút vybavila novú letenku. Napokon som to ledva stihla, celá bledá, zelená. Predstav si - ideš prvýkrát do nového klubu a na úvod zmeškáš lietadlo (úsmev)."

Spomínala si, že z Turecka si mala ešte väčší rešpekt. Prekvapilo ťa v krajine niečo?

"To, že naozaj veľa fajčia - a to som si to myslela o Slovákoch. V Turecku bola občas dymová clona aj v šatni, spomedzi hráčok sme nefajčili asi dve. Pozitívom bola opäť vynikajúca strava, na kebab som si zvykla rýchlo. Ďalším pozitívom bola kvalitná súťaž aj záujem vedenia - prezident s nami chodil na každý zápas, aj keď sme niekedy cestovali desať hodín autobusom či päť hodín lietadlom. Tiež ma milo prekvapilo, že na každom zápase u súpera sme mali veľmi veľa našich fanúšikov a atmosféru, ako keby sme hrali doma."

Bez fanúšikov ani na krok! FOTO: archív R.H.

Bez fanúšikov ani na krok! FOTO: archív R.H.

Doma si už vyše mesiaca. Turecko patrilo ku krajinám, ktoré "stoplo" ligové súťaže medzi poslednými a spočiatku na koronavírus príliš nereagovalo. Ako vnímaš aktuálnu situáciu?

"Domov som sa vrátila 11. marca, vtedy v Turecku informovali o prvom nakazenom človeku, pričom v ostatných krajinách sa to už výrazne šírilo. Zrejme najskôr ľudí vôbec netestovali. Dnes hlásia približne 70-tisíc potvrdených prípadov. Je to možno aj preto, že športové súťaže prerušili neskôr. S ľuďmi z klubu sme stále v kontakte a viem, že to tam nie je dobré. Posielajú videá, ako sa ľudia bijú na uliciach o jedlo a lieky. Veľa ľudí tam stále nenosí ani rúška. Ja som ho mala celú cestu domov cez Istanbul a Viedeň, aj keď lietadlo bolo poloprázdne. Po príchode domov som tiež išla do karantény, aj keď 'povinné' to bolo až o dva dni."

Ešte pred sezónou si priznala ponuky z talianskej Serie A2 aj francúzskej Ligue A. Si spätne spokojná so svojím rozhodnutím?

"Určite neľutujem. Som rada, že som sa z Albánska ešte posunula do Turecka, kde nebolo možné nič vypustiť a musela som stále ísť na plné obrátky. Ak by som išla do Talianska, zrejme by som sa teraz ocitla v rovnakej situácii ako Baša Koseková, ktorá to naozaj nemala ľahké. Myslím si, že všetko bolo tak, ako to malo byť a bola to dobrá skúsenosť."

Romana v akcii v drese Astoru. FOTO: archív R.H.

Romana v akcii v drese Astoru. FOTO: archív R.H.

Koronavírus prináša veľa neistoty aj do života športovcov. Ako je to s tvojou budúcnosťou?

"Som rada, že klub na budúcu sezónu už mám. Ak sa situácia neskomplikuje, čaká ma ďalšia mierne exotická krajina - podpísala som kontrakt s klubom Azerrail Baku (hrávali zaň Martina Noseková či Jana Kulan (Matiašovská), pozn.). V Azerbajdžane už teda nebudem prvá Slovenka (úsmev). Informácie som si zisťovala aj od Jarky Pencovej, ktorá pred štyrmi rokmi hrala v Lokomotive Baku. Kvalita ligy odvtedy trochu klesla, keďže klesli ceny ropy. Nie sú tam také hviezdy ako v minulosti, no napriek tomu si myslím, že to bude kvalitná previerka."

K Albánsku a Turecku by si teda mala pridať Azerbajdžan - čo by si ešte v kariére chcela skúsiť?

"Mám aj vysnívanú destináciu, ale tá je ešte asi ďaleko - Japonsko alebo Kóreu. Pravda, na mape sa k nim pomaly približujem (úsmev). Volejbalovo si ešte budem musieť zrejme trochu počkať, podrásť a zapracovať na sebe. Bolo by to krásne, volejbal je tam naozaj náboženstvom."

Po záverečnom ligovom zápase stihli s tímom aj výlet a turecké pamiatky. FOTO: archív R.H.

Po záverečnom ligovom zápase stihli s tímom aj výlet a turecké pamiatky. FOTO: archív R.H.

TRÓN PREPUSTILA SPOLUHRÁČKE

Romane Hudecovej okrem účinkovania v Albánsku navždy zostane aj jedno iné prvenstvo - vlani triumfovala v premiérovom hlasovaní o Cenu fanúšika v rámci ankety Volejbalista roka. Tento rok hlasy fanúšikov vyniesli na prvé miesto jej spoluhráčku z reprezentácie a Strabagu Bratislava Michaelu Špankovú.

"Miška bola moja favoritka, aj ja som jej dala hlas. Každá z dievčat by si to určite zaslúžila, lebo to, čo predviedli na majstrovstvách Európy, bolo úžasné. Liberá nebývajú často oceňované, aj keď odvedú pre tím veľký kus práce. Obvykle viac vyniknú smečiarky, ktoré zbierajú body, aj preto sa z jej úspechu teším. Miška odohrala vynikajúci šampionát, v každom zápase hrala na výbornú a mnohokrát nás dobrou obranou a organizáciou podržala. Naozaj si vyslúžila prezývku 'motorová myška'," uzatvára Romana.

FOTO: Jakub Súkup

ARCHÍV SPRÁV

Bookmark and Share

generálny partner

partneri

  • hlavní partneri AUTO LAMAČ MIKASA
  • reklamní partneriERREAMILLENNIUMGERFLORKERKOSAND
  • reklamní partneriSTRBSKE PRESSO HUDOSKV REZAC
  • reklamní partneri RonaATAK
  • mediálni partneriRTVS  SVF TVPLAY BALL
  • mediálni partneriTASRSITASPORT
  • mediálni partneriVOLLEY COUNTRYOSPORTE
  • podporujú násMS SRSOVBSKBratislava

komunikačný partner

  • #