Na Slovensku aspoň spomienky

12. 06. 2018 - Denník Šport, Pavol Kubiš

V minulej sezóne nahrával Michal Masný v tíme Cuprum Lubin. FOTO SIATKA.ORG

Bývalý dlhoročný kapitán slovenských volejbalistov Michal Masný bude vo svojej kariére pokračovať v Poľsku v klube Aluron Virtu Warta Zawiercie. Žilinský rodák pôsobí v jednej z najsilnejších líg sveta v PlusLige nepretržite od roku 2007 a patrí v nej k najlepším nahrávačom.

Michal, v Zawiercí ste podpísali zmluvu na dva roky. V auguste oslávite 39 rokov, to znamená, že v Poľsku budete hrať ešte ako 40-ročný. Bola to pre vás méta?
"Nikdy som to neplánoval, ale nejako to vyšlo. V uplynulej sezóne hrali v súťaži ešte dvaja odo mňa starší Poliaci Jurkiewicz a Murek. Prvý z nich už skončil a pokiaľ sa tak rozhodne aj druhý, budem asi najstarší."


V Poľsku máte za sebou od roku 2007 jedenásť sezón, čím si vás krajina a liga získali?
"Keď som predtým pôsobil štyri roky v Česku, tak som vyhral všetko, čo sa dalo. Chcel som skúsiť niečo nové, začať od nuly. Nemyslel som si, že vydržím tak dlho. Je tu však  kvalitná liga, silné kluby, dobré podmienky a fantastickí fanúšikovia. Pokiaľ je o vás záujem, bolo by zbytočné to meniť. Navyše v mojom veku by už bol problém vrátiť sa do Poľska ako cudzinec."

Vydržal z volejbalových legionárov v Poľsku niekto ešte dlhšie ako vy?
"Myslím si, že nie. Mňa však už považujú za domáceho, ani si neuvedomujú, že som tu najdlhšie. Po poľsky rozprávam už lepšie ako po slovensky. Aj moja druhá manželka je Poľka, usadili sme v Bydgoszczi. Na Slovensko chodím za dcérami, ktoré sú už veľké a za rodinou."

Oblečiete si dres už siedmeho poľského klubu. S ktorým ste mali najúspešnejšiu sezónu?
"Určite to bola tá prvá v Jastrzebí 2013/14. S trénerom Lorenzom Bernardim sme získali bronz v lige i v Lige majstrov, v Poľskom pohári sme sa dostali do finále. Veľmi pekná bola aj moja posledná v Bydgoszczi, nečakane sme vyhrali základnú časť ligy, halu zaplnilo 7500 divákov a o bronz sme hrali práve s Jastrzebím, ale nepodarilo sa to."

V novom klube sa znova stretnete s austrálskym trénerom Markom Lebedewom, ktorý nahradil bývalého reprezentačného Slovákov Taliana Emanueleho Zaniniho. Spolu ste boli v Jastrzebskom Wegieli, zavážilo to pri vašej voľbe?
"Malo to veľký vplyv. O Zawiercí, ktoré v minulej sezóne ako nováčik obsadilo v lige deviate miesto zo štrnástich, som však mal veľmi dobré informácie, v klube všetko fungovalo."

So všetkými poľskými klubmi ste vždy bojovali minimálne o stred tabuľky a vyššie priečky. Chcete sa s ním posunúť do play-off?
"O cieľoch zatiaľ nikto nehovoril, prezident klubu ich určite povie v polovici augusta na začiatku prípravy. Môj osobný cieľ je play-off, čo v poľskej lige znamená dostať sa do prvej šestky."

Pred ME 2015 ste sa náhle rozlúčili so slovenskou reprezentáciou, v ktorej ste odohrali 206 zápasov, pretože ste nepasovali do koncepcie jej vtedajšieho trénera Taliana Alberta Giulianiho. Už vás to prebolelo?
"To už bolo dávno... Mňa mrzelo, že sa tak rozhodol tréner, ktorý nás veľmi nepoznal. Ako rýchlo prišiel, tak aj rýchlo skončil. Neskôr sa mi ozval tréner Miroslav Palgut a pred minuloročnými ME, ktoré sa konali v Poľsku, sme sa na túto tému trocha žartom a trocha i vážne bavili s Andrejom Kravárikom. Je to však už uzavretá kapitola."

V ankete o najlepšieho volejbalistu za rok 2017, ktorú ste v rokoch 2008, 2009 a 2014 ako jediný nahrávač v histórii vyhrali, ste obsadili piate miesto. Dokonca ste sa dostali ako najlepší nahrávač do zostavy roka. Prekvapilo vás to?
"Zaregistroval som to, pretože môj brat Ján, ktorý mi stále fandí, to zdieľal na sociálnej sieti. Potešilo ma to, aj keď v mojom veku by to mohlo byť inak. Som preč, neobjavujem sa na Slovensku, mohlo sa na mňa zabudnúť. Stále však hrám v jednej z najlepších líg sveta, tých nahrávačov veľa nemáme, zrejme to zavážilo."

Aj keď naši volejbalisti majú teraz v Európskej lige iné starosti, v júli ubehne desať rokov od premiérového prvenstva Slovákov v tejto súťaži na finálovom turnaji v Burse. Pripomeniete si ho?
"To sú superspomienky, na také nádherné zápasy sa nezabúda. Tréner Zanini všetko zmenil, trénovali sme veľmi veľa a iným štýlom. V semifinále sme zdolali 3:2 Nemcov a vo finále vôbec prvý raz v tej sezóne Holanďanov 3:1. V roku 2011 sme vo finále Európskej ligy v Košiciach zápas so Španielmi otočili z 1:2 na 3:2. Pamätám si, že počas ceremoniálu som ledva vystúpil na pódium, museli mi naň pomáhať spoluhráči. Moje kolená boli úplne inde ako ja."

ARCHÍV SPRÁV

Bookmark and Share

generálny partner

    partneri

    • hlavní partneriPARFEMSEDYMAX TIPOSMIKASA
    • reklamní partneriERREAMILLENNIUMSTRABAGTERRA ANTIQUA
    • reklamní partneriNAYLOBKOWICZSTRBSKE PRESSO
    • partneri HUDOSGOLGUZHAPPY TRAVELATAK
    • reklamní partneriKV REZAC Rona
    • mediálni partneriRTVS Arena Sport SVF TVPLAY BALL
    • mediálni partneriTV COMTASRSITASPORT
    • mediálni partneriVOLLEY COUNTRYGRYFOSPORTE
    • podporujú násMS SRSOVNSC

    komunikačný partner

    • #